Príbeh zlatého dňa. Vyhlásenie je už dneska? Ale ja tu so sebou nič nemám

Na šiestej prekážke už vedie. Na ôsmej má náskok. Po deviatej jej začínajú tuhnúť nohy. Po desiatej žmurkne nahor pred seba, aby si na videostenu skontrolovala súperky. Upokojí sa. Až ďaleko za ňou sú veľká zelená mašľa Littleové aj červený americký dres Tateovej.

Je to moje!

A tak sa história opakuje.

Rovnako ako predvlani v Moskve zavrie Zuzana Hejnová pred cieľom oči as rukami nad hlavou prebieha cieľom. Zatne päste a zareve radosťou.

Stáva sa prvou českou atlétkou, ktorá obhájila titul na majstrovstvách sveta.Je aj prvou ženou v histórii, ktorá kedy zopakovala triumf na toľko zra dné trati 400 metrov prekážok.

Všetky bolesť minulej sezóny, všetko to trápenie, zložitý návrat aj nervozita finálového dňa akoby sa zrazu pretavili do jedinej, všeobjímajúca vety.

"Je mi skvele."

idú tam ako na popravu

O 13 hodín skôr, po prebudení do finálového dňa, ešte hovorí úplne inak. Je prechladnutá, bolí ju v krku, v puse má knedlík. "Nie je mi úplne dobre," priznáva.

Kouč Dalibor Kupka je nervózny. "Hlavne choď až do konca a Nevypúšťajte to," neustále jej opakuje.

"To teda rozhodne nemám v pláne," uisťuje ona.

nabudiť sa do bojovej pohotovosti jej potom paradoxne pomôžu súperky.Na rozcvičovacím štadióne pozrie večer na Spencerovou, Littleovou, Petersenovou a spol. "Prečo sú tak strašne skleslé?" Hovorí.

Je s nimi vo zvolávateľni, poskakuje tú, zatiaľ čo ostatné sa ani neh� �bu, hlavy sklonené. Nakopává ju to. Sama k sebe prihovára: Ja proste musím vyhrať! Veď ony tam idú ako na popravu.

Z tunela vychádzajú na stavky online hlavný štadión a pozdĺž cieľovej rovinky mieri k blokom. Hejnová Najrazantnejšie, desať metrov pred ostatnými. Ako by išlo o predzvesť diania, ktoré už čoskoro príde. Vládkyňa prekážok a ďaleko za ňou sedem žien, ktoré sa stretnú o striebro.

Vítězslav Veselý v tú chvíľu vyšle naposledy oštep k potemnělému pekinskému nebu, ten však letí príliš nízko a príliš krátko, len k 80 metrom.Veselý urobí prešľap, usadne na lavičku, má v sebe podivné prázdno. Jeho pokus o zlatú obhajobu končí ôsmym miestom.

Ten Hejnové naopak práve začína, aj s českými vlajočkami, ktoré má nalepené ramene. Prekážkarka si pretrepe svaly, napije sa, poskakuje u blokov, zaklekne do nich. Keď už štadión p red výstrelom štartéra utícha, ozve sa zrazu z tribúny zreteľné: "Poď, Zuzka."

pousmeje sa. Šéftréner Tomáš Dvořák si opäť raz vybral chvíli, keď ho zaručene začuje.

Vlani som ani nemohla poriadne chodiť

šéftréner je na tribúne podivuhodne kľudný. "To zlato je ložené. Poznám Zuzku dosť dlho. Je ako Bolt.Vie sa pripraviť. "

Dvořák spomína na dva zbytočné štarty Hejnové s nedoléčeným zranením v minulej sezóne, ktoré jej boľavé telo skôr ešte viac pocuchal. Alebo na tohtoročné majstrovstvá Európy družstiev, kde ešte bola medzi prekážkami tak zviazaná, akoby pred sebou tlačila smetiaku. A potom na Diamantovú ligu v Paríži, kde sa zrazu všetko zlomilo. Áno, už tam si otvorila zlaté dvere.

Zostáva, aby nimi prebehla.

Cassandra Tateová pred ňou v šiestej dráhe vypáli ako raketa. Hejnov á sa v duchu upokojuje: Kľud, na nábehu nech si ich Tateová pokojne dva metre pred tebou, ty začneš pomaly, aby si mala silu na konci. Pretekať sa začína až od druhej prekážky.

Periférne sleduje, ako večne štvrtá Jamajčanka Spencerová zakopne a prepadá sa dozadu.O jednu súperku menej, blysne jej hlavou.

Šesť ďalších zostáva.

"Už to rozbehla," kvituje Dvořák po štvrtej prekážke. Načo si šéftréner všimne nebezpečne rýchle Littleové na samom kraji ovále. "Tá mašľa je výrazná. Ale nebojím sa jej, je to ešte moc mladé dievča. "

Hejnová ďalej PADI s klapkami na očiach. Na ôsmej prekážke si povie: Už to nepustím!

Ako si zmyslí, tak urobí.

Kedysi mávala jej staršia sestra Michaela živé sny, v ktorých sa jej zdalo, aký čas Zuzana zabehne .A sny sa potom na dráhe plnili.

Tentokrát sa Michaele nič nezdalo, ale Zuzana Hejnová už po semifinále veštila: " Finále za 53,50 by bolo super."

A potom sa časomiera zastaví: 53,50.

triumfuje v najlepšom čase roka, s prevahou 44 stotín.

Od lekára Jiřího Neumanna dostáva u hradenia českú vlajku. Nie hocijakú, táto je totiž s podpismi slovenských majstrov sveta. Prehodí si ju cez ramená, obieha čestné kolo.

"Skvelý," povie jej Kupka, keď k nemu dorazí.Ovšem pretože je zároveň aj trénerom maximalista, hneď pridá: "Už si trochu tuhla, čo?"

"Tak dík," zasmeje sa Hejnová.

Vydáva sa na dlhý pochod pozdĺž reportérov , hovorí a hovorí, porovnáva svoje víťazstvo z Moskvy 2013 a Pekingu 2015. "Tu si tej zlatej oveľa viac vážim, pretože cesta stavkovanie online k titulu bola tak ťažká. Obhájiť je ťažšie. Tlak bol väčší. A pred rokom som nemohla poriadne ani chodiť. "

Kam? Pre medailu? Už teraz?

Hovorila by najskôr ešte dlho, lenže zrazu je vyrušená usporiadateľom: "Musíte na ceremoniál."

"Už dnes? Ja myslela, že je až zajtra. Nič tu nemám, len elasťáky. Chcela som sa upraviť, vychutnať si to. "

Lenže program šampionátu je neúprosný.Od tlačovej hovorkyne výpravy Karoliny Farské vyfasuje reprezentačný bundu, oblečie si ju a ide k stupňom víťazov.

"Majsterka sveta, Zuzana Hejnová," zaznie z reproduktorov.

V obkľúčení dvoch amerických vlajok stúpa na najvyššiu stožiar tá česká. A 28 ročná žena, ktorá ju sem povzniesla, spieva hymnu.

Vo svojom hviezdnom roku 2013 vyhrala trinásť pretekov v rade.

Teraz ich má na konte šesť.

"A je to takto v pohode. Teraz ešte vyhrať finále Diamantovky v Zürichu - a za rok olympiádu. A bude to dobrý, nie? "

stavky